Nestihla som povedať

Sú veci, ktoré si nestihol spraviť... slová, ktoré si nestihol povedať... a sľuby, ktoré si nesplnil.. rovnako ako ja.

Chcela by som vrátiť čas. Na okamih, malú chvíľku, na zlomok nekonečnosti. Áno, viem, že sa to nedá a bolo by zbytočné pýtať sa Prečo? - rovnako ako boli zbytočné všetky moje "prečo" do teraz.

Určite vieš, že píšem Tebe, lebo tieto slová nemôžu patriť nikomu inému... Sú Tvoje, hoci Ti ich nikdy nepoviem – nestihla som, lebo si ma opustil. Sľúbil si, že to nikdy nespravíš a predsa tu dnes nie si. Ako opísať čas bez Teba? Spočítať ho na dni, počet sĺz alebo na bolesť, ktorú cítim? Vieš, keď si mi vravel, že tu ostaneš so mnou „navždy“ , vedela som, že to tak nebude a napriek tomu som nedokázala vziať Tvoj odchod ako prirodzenú súčasť života.... chýbaš mi viac ako som si vedela kedy predstaviť.

Chcela by som byť zase malé dievčatko. To, ktoré si nosil na rukách, ktoré Ti sedávalo na kolenách a spalo v Tvojej posteli. To, s ktorým si sa smial, napchával sa keksíkmi a ktoré bolo Tvojou princeznou. To, ktoré potom rástlo, v Tebe videlo vzor, malo oporu a vďaka Tebe sa naučilo žiť.

Potom som dorástla a Tebe sa spravili vrásky. už to bolo iné. Už som nepotrebovala fúkať rozbité kolená a mnoho sa zmenilo. Ale chvíle, keď sme boli spolu, sú aj tak neopakovateľné. Pili sme kávu, sedeli sme v dyme vlastných cigariet a horlivo rozoberali problémy tohto sveta. Zmenil si sa na priateľa, ktorý počúval, radil a chápal. Ktorý chránil moje tajomstvá, vďaka ktorému som na nič nebola sama.

Dnes by som sa chcela pozerať do Tvojich modrých očí, v ktorých sa odrážala láska, ukrytá v Tvojom srdci. Povedala by som Ti veľa vecí, čo som nestihla povedať. možno by som v nich našla odpovede na svoje nezodpovedané otázky. Lenže už tu nie si.

Naučil si ma veľa – o tom niet pochyb. Len jedno si mi nepovedal. Že keď tu ostanem sama, bude to bolieť, budem smutná a bezradná. Že tá bolesť sa nebude dať ovládať a len ťažko sa jej dá zbaviť. Že život bez Teba už bude iný a že spolu s Tebou stratím kúsok seba.
Odišiel si. Bez varovania, bez rozlúčky. Nepovedala som Ti, ako veľmi Ťa ľúbim, nepoďakovala som. Nestihla som Ti dať zbohom. Ostala som tu s bolesťou, slzami a spomienkami.

Niektorí ľudia vravia, že taký ako ty, idú do neba. Že tam sa raz stretneme a budeme potom už opäť spolu – bez bolesti a trápenia. Možno majú pravdu a ja raz za Tebou prídem. Dovtedy ostaneš mojou súčasťou, budú Ti patriť moje myšlienky, spomienky a aj časť môjho srdca navždy.