Bratislavskej svetluške

prečo sme sa museli vzdialit
prečo je to tak
že kvety ktore v duchu nosim Tebe
už nie je kam dať

V mojom srdci stale žiješ
a nebude to naopak
si hviezda mojich zimných nocí
a nemám to čím zakrývať

tvoje telo je v iných rukách
treba to brať ako holý fakt
ja som čakal niečo iné
čo si mi nemohla dať

Stačilo tak veľmi málo
a mohol to byť ohňostroj
mohla si byť mojou milou
a ja tvojou oporou

sila slova je však veľká
nevrátim čas späť
zablúdiť do tvojej dlane
a milovať sa dnes

Zakričať Ti do duše zpriama
pozri to som ja
veď lúbim ťa láska celá
aj keď mi tu umieraš

rozlúčiť sa s Tebou chcem
asi ťa už nikdy nestretnem
takú milú ako vtedy v noci
odbilo nám o polnoci