Tichá výčitka

Boli sme šťastný a zrazu zlom,
do naších srdc udrel hrom.
Zrazu bol prázdny šťastia dom,
zrazu zomrel z lásky zasadený strom.

Srdce zlomene,
druhým srdcom už nechcené,
v srdci jeho meno vyryté,
z čaše lásky bolo odpite...

Čas beží,
moj pohľad - nezbeda,
na tvoju fotku sa zatúlal
a nádherné spomienky sa pritúlia...

Vediem rozhovor, trochu zvláštny,
akoby si primne stál,
vyčítam ti, že si ma nechal samú,
vyčítam ti, že si mi poplietol hlavu.

Vyčítam ti, že sklamal si ,
vyčítam ti, že ranil si,
vyčítam si, že som ti verila,
vyčítam si, že som ťa ľúbila,
ešťe vzdy si vyčítam,
vyčítam svojim výčitkám...